Pre odborníkov

Charakteristika metodiky

Čo je dôležité vedieť?

Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina je určený pre deti od 5 rokov. Jazyk sa dieťaťu pomocou tejto metodiky predstavuje ako zvukový systém, ktorý má svoju grafémovú podobu v písanej reči. Takto dieťa ľahko porozumie, prečo sa napísané slová skladajú z určitých reťazcov jednotlivých písmen a aká je „hodnota“ každého písmena. V našom ponímaní je fonematické uvedomovanie tzv. predčitateľská schopnosť. Teda ak sa fonematické schopnosti podpisujú na kvalite čítania, systematickým tréningom v predškolskom veku stimulujeme u dieťaťa predčitateľské schopnosti a pôsobíme preventívne proti možnému zlyhaniu v škole.

Deti sa učia pomocou šlabikára o jazyku hravou formou nové veci, riešia jazykové úlohy, hrajú jazykové hry a hlavolamy. Postupne v Krajine slov a hlások a jej obyvateľmi rozlišujú samohlásky spoluhlásky, krátke a dlhé samohlásky, tvrdé mäkké spoluhlásky. Osvojujú si pritom pojmy ako slabika, spoluhlásky, samohlásky, učia sa chápať, že fonéma ma rozlišovaciu schopnosť (zástavka – zastávka).

Pre koho je tréning určený?

  • deti v predprimárnom vzdelávaní,
  • deti s pokračovaním povinného predprimárneho vzdelávania,
  • deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
  • deti s narušeným vývinom reči,
  • deti s oneskoreným vývinom reči,
  • bilingválne deti,
  • deti z cudzojazyčného prostredia,
  • rizikové a potenciálne rizikové deti,
  • deti s vývinovými poruchami,
  • deti rodičov dyslektikov.
1.

Deti sa najskôr učia hovoriť a až potom čítať. Proces čítania nie je samozrejmosťou. Je potrebné ho deti naučiť a preto nie všetky deti na svete vedia čítať. Čítanie je vývinová nadstavba nad hovorenou rečou.

2.

S čítaním sa dieťa vývinovo stretáva vo veku 6. rokov, kedy musí vyvinúť úsilie, aby sa naučilo čítať. Metodika vytvára priestor na hru s procesmi, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby sa deti naučili následne čítať, ako je napríklad sluchová analýza a syntéza hlások.

3.

Týmto sa zároveň vytvára u detí motivácia a záujem o čítanie ako také. Motivované deti sa ľahšie učia prijímať informácie, v ktorých v zapamätaní by boli pri použití klasických metód neúspešné v učení čítania alebo pomalšie.

4.

Základ čítania súvisí s odhalením vzťahu medzi písmenami a hláskami v slovách. I keď je to na prvý pohľad zraková úloha, v skutočnosti sa jedná o „ozvučenie“ čítaných slov. Len slová, ktoré dieťa „ozvučí“ majú význam. Napríklad P-E-S ešte nie je prečítané slovo, ktoré niečo znamená, a preto naša metodika má dve časti – prvú venovanú hre s hláskami a druhú – hre už aj s písmenami.

5.

Čítanie sa považuje za jazykovú úlohu. Spracovanie čítaného slova prebieha v jazykových jednotkách a len tak je možné porozumieť čítanému. Metodika je preto vhodná pre všetky deti s jazykovými deficitmi vo vývine reči, ktoré bývajú často skryté. To znamená, že dieťa nemusí mať prítomnú poruchu výslovnosti reči – dysláliu. Aj napriek tomu môže mať vo svojom vývine reči skrytý jazykový deficit, ktorý sa často ukáže až v prvom ročníku základnej školy, kedy začína mať dieťa reálne problémy s čítaním a následne s písaním. Absolvovaním tejto metodiky chceme tomuto predchádzať a znižovať možný následok v škole.

6.

V tejto metóde, tak ako sme už vyššie uviedli, sa postupuje od hovoreného slova k čítanému. Deti sa najprv naučia chápať hláskovú štruktúru hovorených slov, až potom sa učia, ako sa dajú tieto hlásky označiť písmenami. Napríklad až dieťa pochopí, že slovo pes má tri hlásky p-e-s , sa dieťa môže učiť označeniu daného slova pomocou písmen P-E-S.

7.

K vysvetleniu hláskovej štruktúry pre malé deti používame v metodike nielen sluchovú a zrakovú oporu, ale i hmatovú a to prostredníctvom manipulácie s farebnými žetónmi a bábkami. Tie napomáhajú k učeniu a najmä k počutiu hlások v jednotlivých slovách.

8.

Celá metodika je spracovaná príťažlivou formou príbehu, kde deti spoznávajú Krajinu slov a hlások, zoznamujú sa s jej obyvateľmi – napríklad Majster slabika delí slová na slabiky, Hlasulienky pomáhajú chytiť prvé hlásky v slovách atď.

9.

Hlavný rozdiel metódy Eľkonina spočíva v tom, že deti sa neučia pokusom a omylom, ani mechanicky – naspamäť. Naopak učia sa systematicky prostredníctvom hry a spolupráce v malej skupine detí chápať princípy a pravidlá ako sa z hlások tvoria slová, a ako sa dajú hovorené slová zapísať písmenami. Keď si osvoja tieto všeobecné pravidlá, potom dokážu prečítať každé slovo. Premosťujeme vývin hovorenej reči – čítania s písaním a posilňujeme porozumenie slov. Metóda takto rozvíja myslenie a poznávacie schopnosti detí.