Materiály pre odborníkov
Odborné príspevky
Marína Mikulajová: Utváranie ranej gramotnosti
Úlohu gramotnosti v dnešnom svete sotva možno preceniť a na túto tému sa už veľa napísalo. To však neznamená, že téma je vyčerpaná alebo problémy vyriešené.Je veľa uhlov pohľadu, z ktorých výskumníci pristupujú k problematike gramotnosti a nemenej otázok, ktoré kladú odborníci v praxi, učitelia, verejnosť, rodičia aj samotní žiaci.
Sme súčasťou európskeho priestoru a máme spoločné problémy s inými krajinami aj na poli
rozvoja gramotnosti. Potrebujeme poznať objektívne miesto, ktoré zaujímame pri porovnávaní úrovne gramotnosti v medzinárodnom meradle. Tieto informácie získavame napríklad účasťou Slovenska v medzinárodných monitorovacích štúdiách ako IEA PIRLS a OEDC PISA, ktoré sú zamerané na žiakov 4. a 9. ročníka základných škôl. Kým na najnovšie výsledky PIRLS 2016 práve čakáme, umiestnenie našich deviatakov v štúdii PISA 2015 v rebríčku krajín OECD ukazuje na neuspokojivý až kritický stav aj trend čitateľskej gramotnosti pätnásťročných na Slovensku.
Každá (nielen európska) krajina sa musí vyrovnať s existujúcimi problémami v oblasti vzdelávania a špecificky gramotnosti, zohľadňujúc vlastné východiská a kultúrno-vzdelávacie tradície, ale taktiež primerane reagujúc na súčasné stúpajúce nároky, rýchlo sa meniace podmienky a výzvy, ktoré nás zbližujú s inými krajinami. Nárast detí hovoriacich iným materinským jazykom v triedach je jednou z takých výziev v európskych a už aj v našich školách.
JEDNODUCHÝ MODEL ČTENÍ ČTYŘICET LET POTÉ: VÝVOJ, DISKUSE A SOUČASNÉ IMPLIKACE PRO PSYCHOLOGII ČTENÍ
Miroslava Nováková Schöffelová, Marína Mikulajová
V roce 2026 to bude čtyřicet let od doby, kdy Gough & Tunmer zveřejnili studii s názvem Decoding, Reading, and Reading Disability (1986) a v ní představili tzv. Jednoduchý model čtení1 – Simple View of Reading (dále SVR).
Vývoj výzkumu čtení v následujících desetiletích přitom postupně ukázal, že některé dovednosti tradičně považované za klíčové (např. zraková paměť, neverbální IQ či vizuomotorická koordinace) vykazují pouze slabé vztahy ke čtenářskému výkonu, zatímco do popředí se dostávají jazykové schopnosti a dekódování jako faktory s výrazně vyšší prediktivní silou.
(Ne)úspěšné nastartování počátečního čtení Co děti potřebují a co se (ne)naučí v prvních týdnech?
Miroslava Nováková Schöffelová, Lucie Al Haboubi
Abstrakt: Zralost a připravenost dětí na školu je velkým tématem učitelské i rodičovské populace. Odborné kruhy diskutují o důležitosti jednotlivých složek školní připravenosti z různých úhlů pohledu. V tomto článku se zaměřujeme na připravenost dětí na čtení. Popisujeme a objasňujeme proces čtení jakožto dovednost vyžadující přípravu a určitý stupeň zvládnutí dovedností, které čtení předcházejí. Tyto dovednosti zasazujeme do kontextu psycholingvistického přístupu.
Článek představuje, jaké dovednosti jsou podle tohoto přístupu důležité pro počáteční čtení, a na českých dostupných datech ukazuje, zda a jak dalece těmito dovednostmi děti na počátku čtení disponují. Dále předkládáme výzkumnou studii – obsahovou analýzu přípravného období učebnic počátečního čtení. Cílem studie bylo kvantifikovat a kvalitativně zhodnotit úlohy rozvíjející jednu z dovedností defi novaných v úvodní části jako klíčovou pro počáteční čtení (konkrétně fonologické, resp. fonematické uvědomování). Metodou výzkumu je obsahová analýza učebnic počátečního čtení (živých abeced), v prvním kroku přípravného období, ve druhém kroku momentu seznámení s prvním grafémem.
Charta európskej siete gramotnosti
Spoločne vyhlasujeme, že gramotnosť je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie rozvoja ľudstva, slobody a svetového mieru. Gramotnosť je produktívna schopnosť (základné právo), ktorej jadro spočíva v kompetencii narábať so zreteľným, ustáleným písmom.
Rozvoj tejto schopnosti je o to dôležitejší v dnešných zložitých, digitálnych a multilingválnych spoločnostiach, kde gramotnosť umožňuje množstvo adaptívneho správania – najmä úplné využitie ľudského potenciálu a umožnenie efektívnej participácie v komunitách a podporovaní spoločenskej zmeny.
Vzdelávanie odborníkov
Mabel: Multijazyková batéria testov čítania, písania a ich prediktorov
Reč dieťaťa, jeho jazykové a poznávacie schopnosti sú základom čítania, písania a celkového prosperovania v učení.
- Riziko ťažkostí, napríklad riziko dyslexie, sa dá odhaliť pomerne skoro, už v predškolskom veku.
- Tím odborníčok Markéta Caravolas (University of Bangor, Veľká Británia), Marína Mikulajová (PEVŠ, Slovensko), Sylvia Defior (Granada University, Španielsko) a Gabriela Seidlová Málková (Univerzita Karlova, Česká republika) vytvorili špeciálnu batériu testov, ktorá je určená na včasnú diagnostiku čítania, písania a ich prediktorov.
- Viaceré výskumy potvrdili diagnostickú citlivosť týchto testov, preto sa autorky rozhodli sprístupniť ich pre odborníkov v praxi.
- Batéria MABEL je vo viacerých ohľadoch výnimočný psychodiagnostický nástroj.
- MABEL = Multilanguage Assessment Battery of Early Literacy: testy sú paralelne vytvorené v piatich jazykoch: angličtine, francúzštine, španielčine, češtine a slovenčine, čoskoro pribudne aj portugalská, poľská a velšská verzia. To umožňuje vyšetrovať monolingválne aj bilingválne deti a tiež deti, ktoré sú presídlené, vzdelávajú sa v cudzom jazyku a majú ťažkosti v učení.
- MABEL = príklad toho, ako výsledky európskeho základného výskumu skvalitňujú prácu odborníkov v praxi a prispievajú k spoločenskému prospechu vo viacerých krajinách.
Bližšie informácie:
www.edel-mabel.net
Skúma psychológia komunikačné schopnosti?
Jazyk a reč nie je predmetom skúmania len u lingvistov, ale aj u psychológov. Odborníčka na klinickú psychológiu, pedagogička Fakulty psychológie PEVŠ, prof. PhDr. Marína Mikulajová, CSc. sa zaoberá oblasťou komunikačných schopností u detí. V rozhovore nám prezradila, čomu sa venuje klinická psychológia, či sú poruchy učenia vrodené alebo získané, aká je práca psychológa, či naozaj výskumy od amerických vedcov môžeme považovať za relevantné a aké krajiny sú v oblasti psychológie najprogresívnejšie.
Bližšie info a celý rozhovor:
www.paneurouni.com/blog/skuma-psychologia-komunikacne-schopnosti/
Metodologické východiská pri tvorbe modifikácií Eľkoninovej metodiky
Miroslava Nováková Schöffelová, Marína Mikulajová
V uplynulých dvoch dekádach sa významne prehĺbili poznatky o jazykovo-kognitívnych prediktoroch ranej gramotnosti a úlohe fonematického uvedomovania. V štúdii popisujeme, odkiaľ kam za toto obdobie smeruje práca na metóde Tréning jazykových schopností podľa D. B. Eľkonina. Okrem pôvodnej slovenskej a českej metodiky (2001, 2004) vzniklo nové prepracované a doplnené vydanie (2014, 2016) a modifikácie pre deti so sluchovým postihnutím (2020) a pre triedy materských škôl (2023). V pilotnej fáze je modifikácia pre deti s odlišným materinským jazykom. V štúdii charakterizujeme tri metodologické piliere Eľkoninovej metódy – čítanie ako fonologická úloha, názorné modelovanie a učenie v zóne najbližšieho vývoja – a vysvetľujeme, ako ich uplatňujeme a čo a ako konkrétne upravujeme pri tvorbe modifikácií podľa špecifických potrieb jednotlivých skupín detí.
Eľkoninova metóda ranej gramotnosti a jej efektivita
Mgr. Oľga Tokárová, PhD.
ABSTRAKT
TOKÁROVÁ, Oľga: Eľkoninova metóda ranej gramotnosti a jej efektivita. [Dizertačná práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Pedagogická fakulta, Katedra logopédie.
Školiteľ: prof. PhDr. Marína Mikulajová, PhD. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2015. 135 s.
Kľúčové slová: fonematické uvedomovanie, čítanie, písanie, efektivita tréningu.
Dizertačná práca sa zaoberá hodnotením efektivity intervenčného programu Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina. Hodnotí vplyv tréningu v predškolskom veku u detí intaktných a taktiež u detí s diagnózou Špecificky narušený vývin reči (ŠNVR). Zameriava sa na naplnenie štyroch
výskumných cieľov: (1) posúdenie efektivity tréningu podľa Eľkonina pri rozvíjaní fonologického uvedomovania v porovnaní s efektivitou stimulácie v materskej škole u intaktných detí a v logopedickej intervencii u detí so ŠNVR, (2) vplyv tréningu podľa Eľkonina na osvojovanie si čítania, (3) vplyv tréningu
podľa Eľkonina na osvojovanie si písania a (4) vplyv tréningu podľa Eľkonina na rozvoj morfematického uvedomovania, opakovania viet a porozumenia viet. Do výskumu bolo zaradených 72 detí (40 chlapcov a 32 dievčat), rozdelených do 4 skupín.
